Vrátna Dolina

LOKALITA Oblasť Malej Fatry bola vyhlásená za národný park dňa 18.1.1988. Rozloha vlastného územia je 22 630 ha, rozloha ochranného pásma je 22 262 ha. Územie NPMF je 23km dlhé a 13km široké, 70% územia zaberajú lesy. Malá Fatra, ktorá sa nachádza na SZ Slovenska, bola rozdelená na dve časti: KRIVÁNSKA FATRA s najvyšším vrchom Veľký Kriváň – 1709 m.n.m. a LUČANSKÁ FATRA s najvyšším vrchom Veľká Lúka – 1476 m.n.m. História Malej Fatry je popretkávaná mnohými povesťami o rázovitej kultúre obyvateľstva a zbojníckych družinách, spomedzi ktorých sa najviac tradujú príbehy o Jánošíkovi a jeho družine. Národný ľudový hrdina Juraj Jánošík sa narodil 25.1.1688 v Terchovej v rodine bohatého sedliaka. Jánošík údajne bohatým bral a chudobným dával, a preto bol populárny medzi poddaným ľudom. Hovorí sa, že počas zbojov nikdy nikoho nezranil a so svojou družinou sa ukrýval v dierach a skalách Malej Fatry, kde skrýval aj poklady, ktoré neskôr rozdával ľuďom. Ľudový hrdina bol napokon chytený a popravený v roku 1713. Na jeho pamiatku bola v obci Terchová postavená socha Jánošíka, ktorá bola odhalená pri príležitosti 300 výročia od jeho smrti. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov - z nich najväčší je Šútovský vodopád s výškou 38m. Žije tu vyše 30 druhov cicavcov, 118 druhov vtákov a vyše 1000 druhov hmyzu. Štátne prírodné rezervácie Malej Fatry: Rozsutec, Chleb, Tiesňavy, Kľačianska Magura, Starý hrad, Krivé, Hrádok, Hajasová, Šrámková, Šútovská dolina, Šíp, Minčol, Paráč, Sokolec, Veľká Bránica, Príbor, Suchý Chránené prírodné výtvory Malej Fatry: Kryštáľová jaskyňa, Bôriková mláka, Domašínsky meander, Šútovská epigenéza .Vrcholy Malej Fatry: Veľký Fatranský Kriváň , Malý Fatranský Kriváň, Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec, Poludňový Grúň, Grúň, Chleb, Suchý, Minčol, Veľká Lúka, Kľak .Prístup do Malej Fatry : Čičmany, Rajecká Lesná, Strečno, Vrútky, Martin, Varín, Terchová, Šútovo, Párnica, Zazrivá Počasie je ovplyvnené nadmorskými výškami. Celoročný priemer je +6 °C, najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou +15 °C, najchladnejší január -4 °C. Ročné zrážky dosahujú 1045 mm. Najnižšie teploty sú v mesiacoch január až marec a pohybujú sa v rozmedzí – 15 až – 23 ºC.

Určite nám dáte za pravdu, že na Slovensku nájsť peknú prírodnú lokalitu, alebo peknú turistickú trasu nie je až taký problém. Jedna z takýchto prírodných lokalít oplývajúca nevšednou krásou sa nachádza len na skok od Žiliny a je ňou Vrátna dolina. Je súčasťou Národného parku Malá Fatra a so svojím okolím patrí k turisticky najpríťažlivejším lokalitám na Slovensku. Rozmanitá a nevšedná krása, ďaleké výhľady a ľahký prístup vytvorili z Vrátnej doliny turistické centrum vyhľadávané domácimi a zahraničnými turistami.

Vrátna a jej okolie poskytujú veľké možnosti výberu túr od ľahkých až po ťažké turistické cesty. Aj ľahšia túra sa v prípade nepriaznivého počasia môže zmeniť na ťažkú. Treba brať do úvahy, že turistické chodníky v oblasti Vrátnej doliny majú väčšinou hlinitý až ílovitý podklad, čo za nepriaznivého počasia značne sťažuje postup v teréne. Vrátna dolina sa nachádza v krivánskej časti Malej Fatry. Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov – Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Ak k tejto takpovediac samostatnej makro lokalite priradíme Dolné a Horné diery, ktoré sú svojim charakterom porovnateľné s tiesňavami Slovenského raja, zistíme, že sa nachádzame z hľadiska krajinárskeho, turistického a nakoniec aj z hľadiska chránenej flóry na veľmi vzácnom území. Dôkazom toho sú aj lokality vyhlásené za prírodnú rezerváciu a to Rozsutec, Chleb a Tiesňavy.Hneď pri vstupe do Vrátnej od Terchovej našu pozornosť upúta prírodná rezervácia Tiesňavy – výrazný kaňon v prielome potoka Vrátňanka medzi Sokolím a Bobotami. 

V členitom terénnom reliéfe s mohutnými skalnými útvarmi a veľkým sklonom svahov vyskytuje sa pestrá flóra s mnohými vzácnymi a chránenými druhmi rastlín. V Tiesňavách je výrazná klimatická inverzia, v dôsledku čoho vysokohorské druhy rastlín tu zostupujú do nižšie položených polôh. V Tiesňavách je veľké množstvo scenéricky pôsobivých skalných útvarov, ktoré svojim tvarom pripomínajú zvieratá alebo ľudské postavy. Najznámejší je kľačiaci mních, ktorý určite hneď pri vstupe do Tiesňav upúta našu pozornosť. Cez tieto zaujímavé skalné útvary nás vedie Zbojnícky chodník, ktorý sa tiahne cez východné svahy Sokolia ponad dolinu Obšívanka do sedla Príslop.



Oproti Zbojníckemu chodníku po ľavej strane nás láka výstup na Boboty – 1085 m vysoký vrch, ostrý vypuklý hrebeň, ktorý uzatvára Vrátnu od severu. Tiahne sa od Tiesňav po Vrchpodžiar. Hrebeň tvoria skalné útvary a z jedného miesta je pekný výhľad na Veľký Rozsutec.Po vstupe do Vrátnej cez Tiesňavy sa dolina delí na dve - Stará a Nová dolina, oddelené od seba vrchom Grúň. V závere Novej doliny na úpätí Veľkého Rozsudca sa nachádza rázovitá osada Śtefanová. V závere Starej doliny na úpätí Veľkého Kriváňa je chata Vrátna a údolná stanica kedysi sedačkovej, dnes kabínkovej lanovky.A práve toto miesto je východzie do Snilovského sedla a na hlavný hrebeň lemujúci Vrátnu dolinu. Je možné sa vyviesť kabínkovou lanovkou, alebo asi za niečo menej ako dve hodiny si vyšliapnuť pešo. Pôvodná sedačková lanovka začala premávať v roku 1950. Snilovské sedlo - 1520 m je turisticky významné sedlo v hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatre medzi Veľkým Kriváňom a Chlebom. Po výstupe do sedla sa nám otvára veľmi pekný pohľad v podobe celého reťazca vrcholov a hrebeňových partií, ktoré dookola lemujú Vrátnu, ktorú pri pohľade do doliny máme ako na dlani. A tomu všetkému kraľuje určite jeden z najkrajších vrcholov Slovenska Veľký Rozsutec.

Ale poďme pekne poporiadku. Vpravo od Snilovského sedla sa týči Veľký Kriváň – 1709 m, najvyšší vrchol Malej Fatry. Pomerne ľahší výstup trvá zo sedla asi 40 – 50 minút. Z vrcholu sú pekné výhľady na okolité hory, na východ Chočské vrchy, južne Nízke Tatry, od nich vpravo Veľká Fatra a na sever Kysucké vrchy s Veľkou Račou. Pekný pohľad je na Pekelník a Malý Kriváň. Spod sedla Bublen sa na sever tiahne hrebeň cez Kraviarske a Baraniarky do sedla Príslop. Tento hrebeň uzatvára Vrátnu zo severozápadu. Veľmi pekná túra s výhľadom do celej Vrátnej doliny a na Rozsutec, určite ju doporučujeme každému turistovi.Po ľavej strane od Snilovského sedla nás vedie hrebeň na Chleb - 1647 m, tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Prírodná rezervácia, kde severné svahy sú ojedinele vytvarované a vytvárajú tzv. chlebské kotle, pozostatok po dávnych zosuvoch. Na južnej strane vytvára svah predvrchol, ktorý sa volá Bochník. Tu sú typické skalné morény, miestami pokryté kosodrevinou. Hrebeň ďalej pokračuje cez Hromové, Steny, kde bočné svahy sú veľmi strmé, Poludňový grúň do Stohového sedla. Celý tento úsek hrebeňa je stredne náročný, ale s veľmi peknými výhľadmi do Vrátnej doliny a najmä na Rozsutce. Počas celej trasy pred nami dominuje Veľký Rozsutec a je zjavné, že tento vrchol tvorí dominantu celej Vrátnej doliny. Zo Stohového sedla máme na výber dve možnosti. Tou prvou je výstup na Stoh – 1607 m a výstup trvá asi 45 min. – tiahle dlhé stúpanie na hôľny vrchol. Odtiaľ zostup do sedla Medziholie tvá taktiež asi 45 min. Druhou možnosťou je zostup traverzom popod Stoh do sedla Medziholie.Táto trasa za nepriaznivého počasia je veľmi nepríjemná, lebo chodník vedie v bahnitom až ílovitom teréne, často narušenom prechodom pasúcich sa kráv.

Vrcholom každého turistu je výstup na Veľký Rozsutec. Aj tu sa ponúka viac možností. Najprístupnejšia trasa je z osady Štefanová cez sedloVrchpodžiar do kotliny Podžiar a cez Horné diery a Tesnú rizňu do sedla Medzirozsutce. Tá druhá možnosť je z Bieleho potoka cez Dolné a Horné diery do sedla Medzirozsudce, je to krásna atraktívna turistická trasa. Dolné diery sú tiesňavy sprístupnené lávkami a rebríkmi, prechádzajú medzi vrchmi Boboty a Žobrák a končia sa v kotline Podžiar. Tu nadväzujú Horné diery, ktoré tvorí tiesňava potoka medzi Veľkým a Malým Rozsudcom. Tiesňava má bohatú skalnú výzdobu, s množstvom roklín a vodopádov a je sprístupnená pomocou lávok a rebríkov. Prechod tiesňavami určite zanechá v každom turistovi bohaté zážitky. Obidve tiesňavy sú súčasťou prírodnej rezervácie Veľký Rozsutec. Celá trasa na Medzirozsudce trvá asi 2 hod.V sedle Medzirozsudce sa nám otvára pekný pohľad na Malý Rozsutec – 1343 m, a zdatný turista určite neodolá výstupu na jeho vrchol. Časť výstupu je v skalnej stene kde je istenie reťazami. Z vrcholu, kde rastie bohatá vzácna chránená kvetena, je pekný výhľad najmä na protiľahlý Veľký Rozsutec. Zostúpime späť do sedla Medzirozsudce – 1200 m. Výstup na Veľký Rozsutec nás vedie najprv úzkym prudkým chodníkom v lesnom poraste, neskôr v kosodrevine až do vrcholovej partie v skalných bralách. Veľký Rozsutec - 1610 m je charakteristický rozorvaný vrchol v severnej časti krivánskej časti Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostávajúci z najrozmanitejších skalných foriem. Svojou formou a výškou vyniká v celom okolí. Patrí k najbohatším botanickým lokalitám u nás. Veľký Rozsutec tvorí centrum Národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, ktorá je nie jen najväčšou, ale z hľadiska prírodných javov a hodnôt aj najcennejšou rezerváciou Malej Fatry. Dominantami rezervácie sú Veľký a Malý Rozsutec a Stoh. Spolu s tiesňavami Dolných, Horných a Nových dier, hrebeňom Poludňových skál, horskými sedlami Medzirozsudce a Medziholie je rezervácia neobyčajne atraktívna. Ak k tomu priradíme že z vrcholu Veľkého Rozsudca je jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku, určite návštevník a turista, ktorý navštívi túto vzácnu lokalitu, bude mať natrvalo krásne a nezabudnuteľné zážitky. Určite sa sem bude chcieť ešte každý vrátiť, tak ako sa sem často vraciam aj ja, lebo táto vzácna lokalita napĺňa človeka neopakovateľným pocitom z krásy slovenskej prírody.

PASEKY ( 614 - 1 000 m n.m. ) Stredisko Paseky je ideálnym miestom pre rodinnú lyžovačku. Bezplatné parkovisko priamo v stredisku má kapacitu 300 parkovacích miest. Svoje služby tu ponúkajú 3 lyžiarske a snowboardové školy, lyžiarske a snowboardové škôlky, požičovne lyžiarskej výstroje i lyžiarske a snowboardové servisy. V stredisku sa nachádzajú nové centrálne pokladne, multifunkčná budova s reštauráciou, Apréz - ski bar, dva bufety aj predajňa suvenírov. Stredisko Paseky je obľúbeným miestom tréningov slovenskej zjazdárky Veroniky Zuzulovej.Zjazdové trate s celkovou dĺžkou 3,3 km so 100% technickým zasnežovaním a severozápadnou expozíciou ponúkajú športové vyžitie pre začiatočníkov, pokročilých i veľmi dobrých lyžiarov a snowboardistov. Celková prepravná kapacita 4.-sedačkovej lanovky a 3. vlekov je viac ako 4 000 osôb za hodinu. Pravidelne upravovaný svah slúži aj na večerné lyžovanie každú stredu, piatok a sobotu. Na Pasekách sa každoročne konajú medzinárodné preteky v alpskom lyžovaní a snowboardingu.

TÍŽINKA ( 600 - 700 m n.m.)  V stredisku Tížinka nájdete nenáročné svahy s juhovýchodnou expozíciou pre tých najmenších, ale i začínajúcich lyžiarov a snowboardistov. Pre všetky deti je v prevádzke detský park KIDS ZONE s animáciami, inštruktormi, súťažami a veselým maskotom snehuliakom Vratkom. Aj v tomto stredisku je priame bezplatné parkovisko s kapacitou 200 parkovacích miest, detská lyžiarska škôlka, nábehový pás SunKid, snowtubing a sánkarska plocha. 4 vleky spolu s nábehovým pásom prepravia za hodinu takmer 2 300 osôb. 100% technické zasnežovanie svahu a pravidelná úprava zaručujú nezabudnuteľný zážitok v tomto slnečnom stredisku pre Vaše ratolesti.

POLUDŇOVÝ GRÚŇ ( 920 - 1 260 m n.m. ) Do strediska Poludňový Grúň sa dostanete 4.-sedačkovou lanovkou zo strediska Paseky a následne prepojovacím vlekom dlhým 160 m. Novinkou na zimnú sezónu je rozšírenie zjazdovky Poludňový Grúň I. Z vrchnej výšky svahu sa môžete pokochať pohľadom na krásne skalnaté končiare Veľkého a Malého Rozsutca. V stredisku Poludňový Grúň sa nachádza chata s reštauráciou.Celková dĺžka zjazdových tratí je takmer 2km a prídu si tu na svoje predovšetkým vyznávači prírodnej snehovej pokrývky a vyšších nadmorských výšok. 4 vleky prepravia za hodinu 2 600 osôb.

PRÍSLOP ( 625 - 900 m n.m. ) Stredisko Príslop je vyhľadávané a obľúbené najmä u snowboardistov, avšak je vhodné aj pre rodinné lyžovanie. Z vrchnej časti svahu Vám ponúka jedinečný výhľad na celý Vrátnu dolinu aj s hrebeňom Malej Fatry. Bezplatné parkovisko priamo v stredisku má kapacitu 50 parkovacích miest a nerušený športový zážitok si tu môžete vychutnať podobne ako slovenský olympionik Rado Židek, ktorý tu prichádza počas zimnej sezóny aktívne trénovať. Stredisko ponúka 2 stredne náročné zjazdové trate s celkovou dĺžkou 2 km, so 100% technickým zasnežovaním, vlek s prepravnou kapacitou 1 140 osôb za hodinu a okrem toho tu nájdete aj príjemný bufet.

CHLEB ( 750 - 1 494 m n.m. ) Zlatá perla celej doliny. Severne orientovaný ťažký svah s prevýšením až 750 m je prístupný modernou 8-miestnou kabínkovou lanovkou končiacou tesne pod hrebeňom Malej Fatry vo výške 1500m. Vďaka svojim poveternostným podmienkam je stredisko priam predurčené na jarnú lyžovačku až do mája. Reštaurácia Panoráma s prekrásnym panoramatickým výhľadom na vrcholy Malej Fatry, slnečná terasa s pohodlnými ležadlami pre komfortný relax priamo na svahu, jedinečné horské slnko - to všetko nájdete v stredisku Chleb. Prírodný sneh, čierna zjazdovka a prepravná kapacita 900 osôb za hodinu. V stredisku pripravujeme tiež rekonštrukciu vleku C s červenou zjazdovkou a s dĺžkou 310m.

OŠTIEPKOVÁ MULDA. Stredisko Oštiepková mulda sa nachádza v lokalite Chleb, len 100 m od vrcholovej stanice KLD Chleb. Severne orientovaný ťažký svah s vlekom kotva poskytuje ideálne podmienky pre všetkých náročných lyžiarov a snowboardistov. Aj toto stredisko, podobne ako stredisko Chleb je ideálne aj pre jarnú lyžovačku.Blízkosť reštaurácie Panoráma a slnečnej terasy s ležadlami, pravidelne upravovaný svah, ktorý spolu so zjadovkou pod KLD Chleb poskytuje až 3 100m kvalitnej jazdy na lyžiach či snowboarde, to všetko prispieva k výnimočnosti tohto obľúbeného strediska